Z priestorových dôvodov sme sa našich prasiatok zbavili - ujal sa ich útulok Tibet z Bučovic na Južnej Morave. Záujemcom o získanie "klásňoučkého lůžovoučkého a miloučkého plasátka" toto neodporúčame - prasa svoju vysokú inteligenciu a chytrosť používa len a len na účely, ktoré samo uzná za vhodné, takže nie k priateľské komunikáciu s človekom, ale k získaniu žrádla pokiaľ možno v neobmedzenej miere. Naše prasiatka mala možnosť v určitú časť roka sa pohybovať voľne okolo statku mimo ohradenie - vždy sa vrátila domov (väčšinou ráno), nenechala sa prejsť autom na ceste ani sa nikde nestratila. Bohužiaľ ale pribúdalo sťažností - hlučný doberman, ktorému sa v noci Sheldon schválne drbal o koterec, stále nové a nové diery v plote susedov (César predsa nebude hľadať bránku, keď si kdekoľvek urobí svoju), rozryté a zožratie plodiny na poli (neurobili to diviaky ...?)
Tak snáď budú mať v útulku väčšie pochopenie ... veľa šťastia, prasáčkové! :-)
Toto prasiatko bolo vyšľachtené v šesťdesiatych rokoch minulého storočia v nemeckom Göttingene na laboratórne účely.
Váži do tridsiatich kilogramov, záleží však na tom ako veľmi si svoje prasiatko "vykrmíte". Platí že čím sú prasiatka menšie tým sú žiadanejšie.
Sú to ľahko ochočitelná, múdra a učenlivá zvieratá, napriek zaužívaným poverám sú tiež veľmi čistotné a ak sú chované v byte bez problému sa naučí chodiť na mačací záchod.
Koža prasiatok je veľmi podobná koži ľudské a preto sú vhodné aj pre alergikov.
Sú to všežravce, v ich jedálničku by nemalo chýbať seno, tráva, ovocie, zelenina, šrot, cestoviny, zemiaky a tvrdé pečivo. Strava by mala byť dostatočne pestrá, nesmieme je však prekrmovať, väčšina by síce jedla celý deň ale dospelákov stačí kŕmiť 2x denne, malá prasiatka samozrejme častejšie.